V sobotu (13. júna) sme si celosvetovo pripomínali Medzinárodný deň povedomia o albinizme (International Albinism Awareness Day). Pred viac ako dekádou o tejto téme napísala osvetový článok aj zakladateľka našej platformy SAVAN: Boba M. Baluchová, pôsobiaca v tom čase na rozvojovom projekte v Keni.
Pripomeňme si teda spoločne, čo albinizmus vlastne je a prečo je dôležité o tomto fenoméne šíriť osvetu na africkom kontinente aj dnes. Ide o genetické ochorenie, charakterizované nedostatkom pigmentácie kože, vlasov a očí – nedostatkom melanínu, ktorý chráni telo pred ultrafialovým slnečným žiarením. Pokožka týchto ľudí je ružovo-biela, oči i vlasy sú extrémne svetlé a práve nedostatočná pigmentácia spôsobuje popálenia kože slnkom, časté pľuzgiere a jazvy až rakovinu kože.
S takto chorými osobami aktuálne pracujú vo východnej Afrike aj slovenské tímy – konkrétne rozvojová dobrovoľníčka Dominique, vyslaná organizáciou ADRA Slovensko do Tanzánie, ako aj tím VŠ zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Keni, vedený Dáriou Kimuli priamo na ZŠ a SŠ sv. Filipa Neriho.
Ľudia s albinizmom sú málokedy prijímaní za rovnocenných v domácich komunitách kdekoľvek v Afrike. Sú považovaní za priesvitné prízraky, duchov, kliatbu celej rodiny. Hovorí sa o nich, že „albíni neumierajú, oni len zmiznú”. Od roku 2007 sa však okrem odsekávania končatín pridali k brutálnym útokom voči ľuďom s albinizmom aj znásilnenia a vraždy. Hoci sa z času na čas objaví útok na albínske deti aj v Burundi či Keni, rituálnym utŕhaním končatín týchto nevinných ľudí s poruchou pigmentácie sú posadnutí najmä v Tanzánii. Viac k tejto téme si možno prečítať v spomínanom osvetovom článku Boby M. Baluchovej na webe MediaAboutDev.